Spoločnosť Microsoft predstavila svoju víziu budúcnosti, v ktorej si umelé inteligencie (AI) rôznych firiem navzájom rozumejú, spolupracujú a tvoria jeden súvislý ekosystém. V duchu otvorenosti a spolupráce chce Microsoft presadiť nový otvorený štandard s názvom Model Context Protocol (MCP), ktorý má umožniť komunikáciu medzi tzv. agentickými AI.
Cieľom je vytvoriť niečo, čo Microsoft nazýva „agentická sieť“ (agentic web) – obdobu internetu 90. rokov, ktorú rozšírila technológia hypertextových protokolov. Informoval o tom Reuters, ktorý priniesol vyjadrenia technologického riaditeľa Microsoftu Kevina Scotta pred výročnou konferenciou Build.
Čo je agentická AI a prečo by nás to malo zaujímať?
Agentické systémy umelej inteligencie sú špecifické typy AI, ktoré sú navrhnuté na vykonávanie konkrétnej úlohy úplne autonómne. Napríklad môžu vyhľadávať chyby v kóde a opraviť ich bez ľudského zásahu. Tieto systémy fungujú na základe pravidiel, ktoré získali počas trénovania, a na základe analýzy dát samostatne rozhodujú, čo urobia ďalej.
Potenciálne aplikácie agentických AI sú široké. Od kybernetickej bezpečnosti cez zákaznícku podporu až po riadenie infraštruktúr. Výkonnosť týchto agentov však závisí od dvoch hlavných faktorov. Kvality dát, na ktorých sa učia a spôsobu učenia, predovšetkým tzv. posilňovacieho učenia (reinforcement learning).
MCP ako „AI dorozumievací jazyk“
Model Context Protocol, vyvinutý spoločnosťou Anthropic (mladou AI firmou s len štyrmi rokmi skúseností na trhu), je navrhnutý tak, aby umožnil AI agentom navzájom zdieľať poznatky a postupy. To by malo pomôcť zlepšiť ich výkonnosť a presnosť.
Kevin Scott prirovnal MCP k prelomovej technológii hypertextových protokolov z 90. rokov, ktoré umožnili rýchlu expanziu webu. Rovnako by mal MCP umožniť rozmach kooperujúcich AI systémov naprieč firmami, platformami a sektormi.
Systém odmien aj varovanie pred nebezpečnou automatizáciou
V agentickej AI zohráva kľúčovú rolu posilňovacie učenie, pri ktorom sa agenti učia pomocou „odmien“ a „trestov“, podobne ako zvieratá. Ak by mohli tieto skúsenosti medzi sebou zdieľať, celý ekosystém agentov by sa mohol učiť omnoho rýchlejšie a efektívnejšie.
No zároveň sa tu vynára otázka. Čo ak sa agenti začnú učiť nesprávne vzorce? Aký mechanizmus zabráni, aby sa „agentická sieť“ nezacyklila v negatívnej spätno-väzbovej slučke? Bez správne nastavených pravidiel a bezpečnostných opatrení hrozí, že sieť AI systémov by mohla začať konať neželane a automaticky.
Agentická budúcnosť: čoskoro realita?
Možno sa to zdá ako vzdialená sci-fi predstava, no Microsoft predpokladá, že už v priebehu jedného desaťročia by mohli byť klientske centrá bánk, informačné systémy v doprave, ale aj niektoré núdzové služby riadené čisto agentickými AI systémami a to bez ľudského zásahu.
Otázkou ostáva, či je to dobrá alebo zlá správa. Odborníci na AI stále riešia možné riziká, no isté je jedno. Agentické AI je nástrojom, ktorého dopad závisí od toho, ako ho nastavíme a využijeme.
