Medzi geopolitikou a biznisom býva často tenká hranica a vyjadrenia Jensena Huanga, šéfa technologického giganta, spoločnosti Nvidia, to len potvrdzujú. V rozhovore pre Bloomberg sa postavil proti sprísňovaniu amerických exportných pravidiel na čipy s umelou inteligenciou. Namiesto prísnejšej kontroly vyzýva na zrýchlenie ich šírenia do sveta. Dôvod? Čína je podľa neho „hneď za nami“.
Debata sa točí okolo tzv. Diffusion Rule, politického rámca, ktorý vznikol ešte počas predchádzajúcej americkej administratívy. Podľa návrhu by krajiny sveta rozdelil do troch kategórií: s plným prístupom k AI čipom z USA s obmedzeným prístupom a s úplným zákazom. Nová administratíva Trumpa však údajne zvažuje iný prístup a to licencovanie pre každú krajinu zvlášť.
Huang, ktorý stojí na čele najhodnotnejšej spoločnosti sveta, varuje, že takéto licenčné konanie by mohlo celý proces exportu výrazne spomaliť. „Musíme zrýchliť šírenie americkej AI technológie po svete,“ tvrdí s dôrazom na to, že AI pretek s Čínou sa neodohráva na športovej dráhe, ale v neustálom pohybe. „Sú to nekonečne preteky,“ povedal.
Obavy z Číny sú podľa Huanga opodstatnené. Poukazuje na to, že polovica svetových AI výskumníkov pochádza z Číny a tamojšie technologické firmy vrátane Huawei napredujú rýchlo. Aj preto si myslí, že USA by sa nemali izolovať, ale posilňovať globálnu prítomnosť svojich technológií.
Návrh voľnejšieho exportu však nie je bez rizík. Práve čínske firmy sa v minulosti viackrát dostali k americkým čipom cez sprostredkovateľov, aj napriek oficiálnym zákazom. Kritici tvrdia, že voľnejšie pravidlá by len zjednodušili obchádzanie týchto zákazov.
Diskusia má aj ďalší háčik a to čipy, ktoré Nvidia navrhuje, sa síce považujú za „americké“, no vyrábajú sa najmä na Taiwane, v továrňach spoločnosti TSMC. Hoci táto firma investuje do výrobných kapacít v USA, väčšina produkcie ostáva na ázijskom ostrove. Označovať čipy ako čistý „americký export“ preto pôsobí zavádzajúco. Zostáva otázkou, či Huangove výzvy vychádzajú z technologickej stratégie, alebo z obchodného záujmu. Čím viac čipov sa predá, tým väčší zisk pre Nvidiu a tým pádom aj pre „americkú firmu“. Možno ide len o klasické podnikanie v šate geopolitiky.
