Assassin’s Creed Shadows, najnovší prírastok série, predstavuje svoj návrat po viac než štyroch rokoch od vydania Assassin’s Creed Valhalla v novembri 2020 vo veľkom štýle. Aj keď v októbri 2023 vyšiel samostatný diel Assassin’s Creed Mirage, ktorý bol vnímaný skôr ako samostatné DLC a prequel pre Basima, fanúšikovia netrpezlivo očakávali plnohodnotný diel k hlavnej dejovej linke. Po viacerých kontroverziách a dvoch odkladoch sme sa konečne 20. marca dočkali.
Séria Assassin’s Creed oslavuje takmer 20 rokov od svojho prvého dielu a počas tejto doby prešla mnohými zmenami v subžánroch a vizuálnych vylepšeniach. Po predchádzajúcom dobrodružstve vo vikinskom Anglicku nás nový diel zavedie do feudálneho Japonska 16. storočia, kde dominujú samuraji, shinobi (nindžovia) a „rôzne“ ďalšie frakcie. Konečne sme sa tak dočkali zasadenia, o ktoré hráči prosili roky, ale Ubisoft dlhú dobu otáľal.
Pomalý štart, ale potom to príde
Príbeh sa spočiatku rozbieha pomaly a môže pôsobiť menej pútavo – zdá sa, že hra sa snaží nastaviť atmosféru a uviesť hráča do svojho sveta príliš opatrne. Avšak po niekoľkých hodinách sa dej začne prehlbovať a vtiahne hráča natoľko, že je ťažké sa od hry odtrhnúť. Tajomstvá, intriky, mocenské boje a silné osobné motivácie postáv dokážu skutočne zaujať a odmeniť trpezlivosť hráča. Sledujeme príbeh dvoch protagonistov – Naoe, shinobi z provicie Iga a Yasukeho, najskôr otroka afrického pôvodu, neskôr samuraja spočiatku v službách Odu Nobunagu. Oda ma za cieľ zjednotiť Japonsko pod jedným Šógunátom a to aj za cenu bojov s lídrami všetkých provicií. Do jeho boja za zjednotenie však zasahuje mnoho ďalších frakcií, či ide o tie vnútorné, tak aj vonkajšie. Stret našich dvoch protagonistov by znamenal spoilery a preto sme sa rozhodli viac dej nepopisovať.
Vedľajšie misie
Hra ponúka množstvo vedľajších úloh, ktoré často zahŕňajú elimináciu rôznych skupín nepriateľov alebo riešenie lokálnych problémov. Hoci sú tieto úlohy zábavné a rozširujú herný svet, ich veľké množstvo môže viesť k pocitu repetetívnosti. Napriek tomu niektoré z nich vynikajú svojou originalitou a emocionálnym nábojom.
Ďalším podstatným typom misií sú priamo spojené s Animus Hubom. Ide tak logicky o Animus misie alebo teda projekty, za ktoré dostávate Animus kľúče, za ktoré si môžete odomykať rôzne typy zbrojí pre svoje postavy, alebo pre postavy vašej „ligy“ asasínov. V hre je istým spôsobom prepojený zber týchto kľúčov a splnenie misii s takzvaným klasickým battle passom, ktorý je možné splniť v tomto prípade aj bez použitia vašej kreditnej karty.
Staré mechaniky / menšie novinky
Hrateľnosť zostáva v mnohých ohľadoch verná predchádzajúcim dielom série, čo nie je nutne zlé, ale ani úplne prelomové. Ovládanie je o niečo menej intuitívne, čo môže byť spôsobené zmenou prostredia. Bojový systém je opäť jednoduchý, bez komplexnejších komb, ak sa to tak dá nazvať. Avšak, boli iné a boli hlavne prítomné v Assassin’s Creed Origins, ktorý bol mimochodom prelomový v tom, že sa AC série začala uberať konečne RPG štýlom. Každopádne, tieto komplexné kombá postupne mizli v Odyssey a Valhalle a v Mirage boli zase úplne vypustené. Ovládanie na klávesnici je teda menej pohodlné, s mierne pozmeneným rozložením kláves, čo môže znižovať celkový dojem z hrania.
Keďže ide o prvý AC diel v ktorom môžeme reálne prepinať medzi dvoma postavami s unikátnymi schopnosťami a nejde len o akúsi Animus chybu, ktorá identifikovala DNA dvoch jedincov alebo dvojičky s rovnakými schopnosťami, v hre sa tak odomykajú rôzne možnosti priechodom hrou, či budete hrať v stealth móde alebo sa vydáte krvavou cestou neľútostného samuraja.
Novinkou je aj scout systém, ktorý síce uľahčí hranie, no ak má hráč dostatok financií, môže náhodne klikať po mape, scoutovať ciele a tým si výrazne zjednodušiť priebeh hry. Táto mechanika môže byť užitočná pre menej skúsených hráčov, no pre tých, ktorí hľadajú výzvu, môže pôsobiť až príliš uľahčujúco.
Dôležitou novinkou sú aj zmeny ročných období, ktoré ovplyvňujú nielen vizuál, ale aj hrateľnosť. Napríklad v zime sú rieky zamrznuté, čo umožňuje prejsť cez ne pešo, zatiaľ čo v lete by to nebolo možné. Tento detail prináša nové možnosti strategického prístupu k misiám a dodáva svetu viac autenticity.
Na druhej strane, bol vypustený systém automatického presunu na mountoch, takže hráč musí manuálne riadiť svojho koňa. V takto zarastenom prostredí to nie je vždy ideálne – často sa stáva, že je jednoduchšie presunúť sa pešo, než sa snažiť prebiť cez husté lesy na koni, čo môže byť doslova tragédia. Na druhú stranu, v Shadows je prítomný poloautomatický presun, kde po stlačení klávesy Y charakter (i mount) bežia automaticky, ale stále je potrebné ovládanie myšou, takže odchod od klávesnice sa nekoná.
Naoe alebo Yasuke?
Naoe je postava, ktorá sa najviac podobá charakterom svojim predchodcom, hlavne pokiaľ ide o tichú infiltráciu, rôzne vrhacie nože, bomby a predovšetkým hidden blade. Yasuke je naopak mohutný statný chlap, ktorý ma problém s presunom, preliezaním ba dokonca s ikonickým skokom dôvery sprevádzaný niekedy vtipnými hláškami, tých však nie je veľa, ale úsmev napriek tomu vyčaria.
Osobne preferujeme hru za Naoe, keďže jej bojový štýl, stealth mechaniky a pohyb po mape pôsobia oveľa prirodzenejšie. Yasuke je naopak menej dynamický a jeho pohyb v mestskom prostredí môže byť frustrujúci. Napriek tomu, hra za Yasukeho ponúka možnosť prebojovať sa cez skupiny nepriateľov s pocitom nezastaviteľnej sily, čo môže byť pre niektorých hráčov atraktívne. Je to ako vybrať si medzi chirurgicky presným zabijakom a brutálnou silou v podobe tanku.
Umelecké dielo v pohybe
Grafické spracovanie hry je na vysokej úrovni. Prostredie je nádherné, architektúra úžasná a hra dokáže v hráčovi vyvolať túžbu navštíviť Japonsko osobne. Dynamické počasie a zmeny ročných období pridávajú na autenticite a atmosfére hry. Každí z nás má iné chute a nevieme sa rozhodnúť ktoré zasadenie, či to v Egypte, v Grécku, v Anglicku alebo práve Japonsko nás uchvátilo najviac. Vizuálne je ale Japonsko pôsobíve, jeho detailné sprácovanie či už prírody, miest a svätín vyzerá skvele. Hra opäť raz mierne posunula grafické spracovanie na vyššiu úroveň či už ide o spomínanú prírodu, efekty, tiene, ktoré hrajú mimochodom oveľa väčšiu úlohu vo viditeľnosti, než kedykoľvek predtým. Osvetlenie a detaily prostredia teda vytvárajú krásne scenérie, ktoré si hráči určite často budú zachytávať v režime fotoaparátu.
Hideout Systém
Nejaké náznaky budovania vlastných základní sme v sérii mali, ale nikdy nie na takej úrovni, aby sme si ju mohli prispôsobiť svojim predstavám. v Assassin’s Creed Shadows je tvorba vlastného úkrytu niekedy komplexnejšia než samotné hranie. Hráči môžu svoj úkryt rozširovať, zlepšovať obranu a najímať NPC spojencov, čím získajú pocit skutočného budovania vlastnej asasínskej frakcie.
Čo robí Assassin’s Creed Shadows iným oproti predchádzajúcim dielom?
Hoci hra zachováva mnohé klasické mechaniky série, prináša aj niekoľko noviniek. Dynamické ročné obdobia menia nielen vizuálny štýl hry, ale aj spôsob, akým hráči pristupujú k misiám. Dvojitá hrateľnosť či už za Yasukeho alebo za Naoe pridáva nový rozmer – na rozdiel od predchádzajúcich dielov, kde sme mali len jedného hlavného protagonistu (alebo možnosť voľby ako v Odyssey), tu je každá postava diametrálne odlišná, čím sa otvárajú rozmanitejšie herné štýly. Možnosť skrytého útočiska a jeho vylepšovania je taktiež inováciou, ktorú v takejto podobe séria ešte istým spôsobom neponúkla.
Verdikt
Assassin’s Creed Shadows je dôstojným prírastkom do série, ktorý prináša osviežujúce prvky a zaujímavé postavy. Hoci má svoje nedostatky, najmä v oblasti príbehu a niektorých herných mechaník, celkovo ponúka kvalitný zážitok pre fanúšikov série aj nových hráčov. Absencia modernej doby trochu zamrzí aj keď istý náznak toho, že séria sa nejakým smerom bude snažiť v budúcnosti vydať tam je. Čo nám prinesie DLC rozšírenie a prípadné pokračovanie v budúcnosti, uvidíme.
Naše hodnotenie
Zistite viac o našom systéme hodnotenia.
